vareškárstvo
(varechárstvo)
výroba dreveného riadu, spätá s výrobou dreveného náradia, pre vlastnú potrebu a na predaj. V počiatkoch feudalizmu sa výrobou dreveného riadu zaoberali na území Slovenska v horských a podhorských oblastiach. Od 17. storočia sa presunula najmä na panstvá hradov, v 18. storočí sa rozšírila v oblastiach s dostatkom vhodného dreva. Na prelome 18. a 19. storočia sa začala rozvíjať výroba pre trh. Sústredená bola na západe Slovenska a jej strediskami boli Stará Turá a Lubina s okolitými kopanicami. V roku 1898 vyrábalo varechy v Starej Turej asi 1 100 rodín. Postupne sa vareškárstvo prenieslo aj do okolia Trenčína a Bytče. Rozšírené bolo aj na Pohroní, Orave, Zemplíne, Spiši i v Liptove, Šariši a Gemeri. Vareškári vyrábali lyžice, varešky, lopáre, habarky a pod. Vareškárstvu bolo blízke struhárstvo – domácke tokárstvo, zamerané na výrobu tanierov, mís. Na ich výrobu slúžila stružňa (točovka na nožný pohon). Vareškári drevo buka, duba, lipy, jaseňa, jelše upravili na rúbanisku do klátov, ktoré doma štiepali, okresávali sekerou, strúhali na strúhacom stolci oberučným nožom. Výrobky predávali podomovým obchodom, na trhoch a jarmokoch. Najvýznamnejší vareškársky jarmok býval v Radvani. Vareškári zo Starej Turej predávali svoje výrobky na Moravu, pred prvou svetovou vojnou aj v Rumunsku. Vareškárstvo začalo zanikať v polovici 20. storočia.
výroba dreveného riadu, spätá s výrobou dreveného náradia, pre vlastnú potrebu a na predaj. V počiatkoch feudalizmu sa výrobou dreveného riadu zaoberali na území Slovenska v horských a podhorských oblastiach. Od 17. storočia sa presunula najmä na panstvá hradov, v 18. storočí sa rozšírila v oblastiach s dostatkom vhodného dreva. Na prelome 18. a 19. storočia sa začala rozvíjať výroba pre trh. Sústredená bola na západe Slovenska a jej strediskami boli Stará Turá a Lubina s okolitými kopanicami. V roku 1898 vyrábalo varechy v Starej Turej asi 1 100 rodín. Postupne sa vareškárstvo prenieslo aj do okolia Trenčína a Bytče. Rozšírené bolo aj na Pohroní, Orave, Zemplíne, Spiši i v Liptove, Šariši a Gemeri. Vareškári vyrábali lyžice, varešky, lopáre, habarky a pod. Vareškárstvu bolo blízke struhárstvo – domácke tokárstvo, zamerané na výrobu tanierov, mís. Na ich výrobu slúžila stružňa (točovka na nožný pohon). Vareškári drevo buka, duba, lipy, jaseňa, jelše upravili na rúbanisku do klátov, ktoré doma štiepali, okresávali sekerou, strúhali na strúhacom stolci oberučným nožom. Výrobky predávali podomovým obchodom, na trhoch a jarmokoch. Najvýznamnejší vareškársky jarmok býval v Radvani. Vareškári zo Starej Turej predávali svoje výrobky na Moravu, pred prvou svetovou vojnou aj v Rumunsku. Vareškárstvo začalo zanikať v polovici 20. storočia.
Vŕtanie dier do varechy, nazývanej smetanica. Selec (okr. Trenčín), 1954. Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto J. Hanušin.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Hanušin, J.: Varechárstvo v Selci. In: Slovenský národopis, roč. 3, 1955, 10-48.
Kardošová, M.: Spracovanie dreva v Podjavorinskej oblasti v 20. storočí. In: Slovenský národopis, roč. 39, 1991, 217-227.
Ušak, J.: Zamestnanie obyvateľov – domácka výroba a remeslá, podomový obchod. In: Stará Turá. Štúdie o histórii, ľudovej kultúre a nárečí. Bratislava 1983, 92-102.