uskladnenie plodín

súhrn spôsobov uchovávania poľnohospodárskych produktov na dlhší čas s účelom zachovať ich na konzumovanie, skrmovanie, sejbu a sadbu. Jednotlivé plodiny predstavujú špecifický biologický materiál, preto vyžadujú rozdielne podmienky aj na zachovanie jeho vlastností. Plodiny treba zabezpečiť i pred krádežou a poškodením (požiare). Na uskladnenie plodín sa budovali špeciálne objekty (obilná jama, jama na zemiaky, pivnica, sýpka, sypanec), alebo sa na tento účel vyčleňovali určité priestory (povala, pivnica, komora, stodola). Boli určené na plodinu jedného druhu (pivnice na zemiaky, víno, zeleninu, senníky na seno), alebo predstavovali polyfunkčný odkladací a uskladňovací priestor. Plodiny sa uskladňovali v drevených, slamených alebo hlinených nádobách a zásobniciach rozličného objemu, v rôzne veľkých vreciach (miešky na mak, strukoviny, vrecia na obilie a zemiaky), prípadne boli voľne nasypané alebo rozložené (obilie na povalách, ovocie v sene). Niektoré sa uskladňovali i vonku (kukurica v šúľkoch zavesená v podstreší domu, seno, slama, ďatelina v stohoch, zelenina a zemiaky v hrobliach, krechtoch, jarkoch). Vzhľadom na veľmi pomalý rozvoj hospodárskych pomerov počas feudalizmu i kapitalizmu sa všetky tieto spôsoby uskladnenia plodín zachovali až do kolektivizácie poľnohospodárstva v polovici 20. storočia, niektoré pretrvávajú dodnes. Ich vývoj a zdokonaľovanie ovplyvňovala aj zmena stavebných materiálov, vývoj pôdorysu domu a hospodárskych stavieb: keď horľavé krytiny nahradila škridľa, skladované plodiny bolo možné presunúť do priestorov domu – do komory či na pôjd, pod murovanými domami sa ako špeciálne uskladňovacie priestory začali budovať pivnice a podobne.