urna
(popolnica)
schránka s popolom, nedohorenými zvyškami kostí mŕtveho a predmetmi, ktoré tvorili jeho výstroj do záhrobia. Urny, známe od neolitu, mali v rozličných obdobiach a kultúrach rôzny tvar – imitovali siluetu ľudského tela, hlavy človeka alebo boha, boli zmenšeninami príbytku a iných stavieb. Najčastejšie boli z hliny, kameňa, zriedkavejšie zo skla alebo kovu. Tvar, výzdoba a obsah milodarov boli odrazom predstáv o posmrtnom živote. Na území Slovenska sa objavujú v nálezoch od staršieho eneolitu (lažňanská skupina na východnom Slovensku, podskupina Ózd badenskej kultúry v obciach Včelince a Gemer). Podľa nálezov zo strednej doby bronzovej (lužická kultúra, okolo 1350 pred n. l.) sa urny pochovávali do súvislých popolnicových polí. V súvislosti so žiarovým rítom (spaľovaním mŕtvych), praktizovaným Slovanmi na našom území do prijatia kresťanstva okolo roku 863, sa používa termín popolnica. Urny sa kládli do hrobových jám na pohrebiskách alebo novšie do osobitných stavieb (kolumbárií, náus, hrobiek). Veľký význam nadobudla urna v súčasnosti s rozšírením spopolňovania mŕtvych. Súčasné hygienické normy povoľujú prechovávanie úrn v domácnosti.
schránka s popolom, nedohorenými zvyškami kostí mŕtveho a predmetmi, ktoré tvorili jeho výstroj do záhrobia. Urny, známe od neolitu, mali v rozličných obdobiach a kultúrach rôzny tvar – imitovali siluetu ľudského tela, hlavy človeka alebo boha, boli zmenšeninami príbytku a iných stavieb. Najčastejšie boli z hliny, kameňa, zriedkavejšie zo skla alebo kovu. Tvar, výzdoba a obsah milodarov boli odrazom predstáv o posmrtnom živote. Na území Slovenska sa objavujú v nálezoch od staršieho eneolitu (lažňanská skupina na východnom Slovensku, podskupina Ózd badenskej kultúry v obciach Včelince a Gemer). Podľa nálezov zo strednej doby bronzovej (lužická kultúra, okolo 1350 pred n. l.) sa urny pochovávali do súvislých popolnicových polí. V súvislosti so žiarovým rítom (spaľovaním mŕtvych), praktizovaným Slovanmi na našom území do prijatia kresťanstva okolo roku 863, sa používa termín popolnica. Urny sa kládli do hrobových jám na pohrebiskách alebo novšie do osobitných stavieb (kolumbárií, náus, hrobiek). Veľký význam nadobudla urna v súčasnosti s rozšírením spopolňovania mŕtvych. Súčasné hygienické normy povoľujú prechovávanie úrn v domácnosti.
Antropomorfné urny a nádoby zo Včeliniec (okr. Rimavská Sobota). Neskorý eneolit, bádenská kultúra – skupina Ózd. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Foto: J. Ferleťáková
AutorĽubica Chorváthová
Pozri aj
Literatúra
Botoš, A.: Antropomorfné urny a nádoby zo Včeliniec. In: Múzeum, 2010, č. 2, 28-29.
Nevizánsky, G.: Antropomorfné a gynekomorfné nádoby badenskej kultúry z územia Karpatskej kotliny. In: Slovenská archeológia, roč. 50, 2002, č. 1, 79-98.