úprava stien

spôsob, ktorým stena získala konečný vzhľad. Steny zrubových stavieb boli pôvodne oblé a bez ďalšej povrchovej úpravy. Až postupom času sa začali okresávať, aby vznikla čo najkompaktnejšia a z vnútornej strany hladká stena. Popri holom zrube sa vyskytoval aj zrub, ktorý bol z vonkajšej i vnútornej strany omazaný vrstvou hliny. Hlina nemala len vytvoriť rovný povrch steny, ale najmä z vonkajšej strany mala slúžiť aj ako ochrana pred požiarom. Pletené steny zostávali holé, alebo sa z jednej alebo aj z druhej strany omazali hlinou. Rozsiahlu úpravu vyžadovali steny postavené vykladanou technikou. Povrch stien bol nerovný, preto sa musel najskôr vyrovnať osekaním a následne omazať. Steny nabíjanej alebo murovanej stavby boli viac-menej rovné, preto sa len omazali. Tradičným materiálom na povrchovú úpravu stien bola v 19. storočí redšia hlinená malta, do ktorej sa pre väčšiu súdržnosť pridávali plevy. Vápenno-piesková malta sa v dedinskom prostredí rozšírila až v druhej polovici 19. storočia. Konečný vzhľad hlinou omazané alebo maltou ovakované steny získali až vápenným náterom, s pridaním modrého alebo zeleného farbiva.