trúby

drevené alebo z kôry vyhotovené ľudové hudobné nástroje. Zvuk sa tvorí kmitaním pier, ktoré sa prenesie a zosilní v rezonančnej trubici. Nástroj sa môže rozozvučať aj pomocou do nátrubku vytvarovaného konca trubice alebo do samostatného nátrubku, ktorý sa zasunie do ústia trúby. Sú rôzne typy trúb:

1. kôrová trúba pozostáva z kužeľovitého a kónicky pevne zvinutého kôrového plášťa (40 – 70 cm dlhého), do ktorého je zasunutý lievikovite vytvarovaný 7 – 8 cm dlhý drevený nátrubok. Používali sa na horských pasienkoch na komunikáciu medzi pastiermi;
2. drevená pastierska alebo bačovská trúba a fujara trombita.

Vytvorené sú obvykle rozštiepením alebo rozpílením dreva (smreka, jedle, duba, lipy, javora). Obe polovice sú vyžľabčené a zlepené smolou, živicou, niekedy stiahnuté prstencami korienkov a špagátom, nakoniec obtočené čerešňovou alebo brezovou kôrou. Na severnom Slovensku sa na výrobu trúb používajú hrubé korene a samorasty. Tie sú pevnejšie, stabilnejšie a vydržia dlhšie, viac ako jednu pastiersku sezónu. Zvuk trúby je podľa dĺžky a hrúbky mohutný, prenikavý a nesie sa na veľkú vzdialenosť. Má komunikatívnu, signálnu funkciu a umožňuje prefukovaním zahrať jednoduché dvoj-trojtónové motívy, trojzvukové signály, ktoré dosahujú dvojoktávový rozsah. Trúby mali strážcovia vinohradov, pastieri oviec, kráv a ošípaných a každá profesia mala svoj vlastný repertoár signálov. Trúba extrémnej dĺžky, ako fujara trombita, je neprenosná a používala sa len na salaši.