tabak

rastlina z čeľade ľuľkovitých, známa svojimi narkotickými účinkami. Do Európy sa dostal v polovici 16. storočia, na územie Slovenska neskôr, najmä vďaka tureckej expanzii a žoldnierskym vojskám. Už na prelome 17. a 18. storočia sa intenzívne pestoval na juhu a juhozápade Slovenska. O jeho pestovaní svedčí fakt, že obyvatelia Záhoria v tomto období s tabakom obchodovali najmä na Morave a v Rakúsku. V 18. a na začiatku 19. storočia sa začala v Uhorsku vydávať odborná literatúra určená pestovateľom tejto plodiny. Rozširovanie pestovania a produkcie tabaku brzdili vo feudalizme vrchnostenské zákazy fajčenia a zdaňovanie fajčiarov. V kapitalizme bol udelený monopol a správa tabakového monopolu určovala koncesie na pestovanie, ceny tabaku a zabezpečovala školenie pestovateľov – tabačiarov. Roľníci pestovali tabak vo vlastných záhradách, ako aj na veľkostatkoch, a to formou podielového prenájmu. Tabačiar dostával za vypestovaný a predaný tabak podiel z tržby, byt a deputát. Na Slovensku sa pestoval v minulosti tabak sedliacky (machorka, čerbel, kapa); postupne sa prešlo na pestovanie tabaku viržínskeho. V 20. storočí máme doklady o intenzívnom pestovaní tabaku najmä z južného Slovenska, medzi najvýznamnejšie lokality patrila obec Imeľ.
Pestovanie tabaku sa začínalo vypestovaním sadeníc v pareniskách. Koncom mája sa mladé rastlinky s korienkami vybrali a vysádzali do dobre vyhnojenej pôdy. Rastliny tabaku sa počas vegetačného obdobia trikrát okopali, vylamovali sa im kvety a bočné výhonky. V auguste sa začali tabakové listy zberať, ukladať vo dvojiciach vždy lícom k sebe a viazať do zväzkov, ktoré sa odvážali na voze domov. V stodole sa presúšali. Po preschnutí sa každý list vyhladil rukou, následne sa dosušovali na plotoch alebo ostrvách. V niektorých lokalitách sa dosúšali navlečené na šnúrach v sušiarňach. Okrem fajčenia a žuvania sa tabak využíval ako liečebný prostriedok (zapľúvanie beľma požutým tabakom nazývaným bag, močka; vkladanie kúskov tabakových listov do bolestivých zubov).