soľhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/sol.jpg800691Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
soľ
biely nerast používaný na solenie jedál aj ako konzervačný prostriedok. Na Slovensku sa dlhú dobu získavala len zo soľanky – vody nasýtenej soľou, ktorej pramene sa nachádzali v Solivare pri Prešove a na Orave. Okolité obyvateľstvo používalo na varenie priamo soľanku. Roku 1570 začali v solivarských salinách hĺbiť šachty a dobývať kamennú soľ, ale v roku 1752 boli bane zaliate vodou a ťažba sa musela zastaviť. Soľ sa naďalej získavala vo väčšom množstve zo soľanky zo šachty Leopold v Solivare. Vyťahovala sa v kožených vreciach a odparovaním sa z nej získavala konzumná soľ, ktorá sa aj vyvážala, napríklad na Moravu a do Sliezska. Soľ sa tiež dovážala – západné Slovensko konzumovalo soľ z Rakúska, severné časti Slovenska z Poľska. Soľ bola významnou zložkou obchodovania najmä železiarov v okolí Muráňa, Štítnika a Jelšavy, ktorí svoje výrobky v oblasti Zátisia vymieňali za soľ a iné potraviny. V 18. storočí bol vybudovaný dobre organizovaný systém rozvozu, skladovania a predaja soli. Vrchný soľný úrad bol v Solivare. Jemu podliehali soľné úrady v Ružomberku a Žiline, a tým soľné sklady v mestách a väčších obciach, odkiaľ sa soľ dostávala do obchodov. Prešovská soľ sa predávala vo funtoch, centoch a holbách (1 holba mala asi 1,1 kg) v dvoch kvalitách, ako čierna a biela soľ. Rakúska soľ sa predávala v súdkoch po 12,5 funta (asi 7 kg), v tzv. balvanoch po 20–100, najčastejšie po 30–60 funtov alebo v kusoch po 100–115 funtov (56–64 kg). Poľská, marmarošská a sedmohradská soľ sa predávala vo väčších kusoch – kameňoch alebo menších zvánoch (po 15–75 kg). Popri bežnej spotrebe sa veľa soli spotrebovalo na konzervovanie mäsa, tukov, mliečnych výrobkov, kapusty a inej zeleniny. V roku 1960 ťažbu a distribúciu soli ovládol štátny monopol. V domácnostiach sa soľ uchovávala v soľničkách. Soľ bola od staroveku považovaná za prostriedok proti negatívnym vplyvom pôsobiacim na človeka alebo zviera. Preto sa často využívala v ľudovom liečiteľstve a mágii. Spolu s chlebom a vodou sa stala symbolom všetkej stravy. U všetkých slovanských národov dodnes pretrváva zvyk vítať vzácnych hostí chlebom a soľou na znak pohostinstva.
Drvenie soli kameňom. Terchová (okr. Žilina), 1957. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Podolák.
Drvenie soli kameňom. Terchová (okr. Žilina), 1957. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Podolák.
AutorRastislava Stoličná
Literatúra
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.