roztratené osídlenie

roztratené osídlenie

roztratené osídlenie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

roztratené osídlenie

osamotené skupiny usadlostí na katastrálnych územiach obcí. Vyskytuje sa nielen v horských a podhorských oblastiach, ale aj na nížinách. Väčšinu roztratených sídiel tvoria skupiny domov a viesky, stále aj sezónne chotárne sídla. Vznik roztrateného osídlenia súvisel s rozvojom poľnohospodárskej i priemyselnej výroby, s populačným rastom obyvateľstva, s potrebou rozšíriť poľnohospodársku pôdu, ojedinele aj s mimoekonomickými faktormi. Začiatky roztrateného osídlenia siahajú do raného stredoveku, väčšinou však súvisia s kopaničiarskou kolonizáciou od konca 15. až do začiatku 20. storočia, ktorá mala roľnícko-pastiersky charakter.
Na Slovensku je 5 hlavných oblastí roztrateného osídlenia, ktoré zaberajú plochu 4640 km² a zahŕňajú 166 obcí:

  1. myjavsko-bielokarpatská kopaničiarska oblasť;
  2. javornícko-kysucká alebo západobeskydská oblasť;
  3. oblasť v Strážovských vrchoch;
  4. stredoslovenská štálová oblasť;
  5. lazová oblasť Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny.

AutorJuraj Podoba

Literatúra

Láznička, Z.: Typy venkovského osídlení v Československu. In: Práce Berněnské základny ČSAV, roč. 28, 1956, 95-134.
Martinka, J.: Morfologické typy slovenských osád. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 21, 1927, 48-57.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only