robotnícka kolónia

súbor obytných domov postavený v blízkosti banských, hutníckych a priemyselných závodov. Domy boli často stavané podľa typizovaných projektov, s jednotným vzhľadom. Veľkosť, priestorové riešenie a vybavenie bytov záviselo od pracovného zaradenia zamestnanca. Čím bolo vyššie, tým zamestnanec obýval komfortnejší byt. Sociálne zariadenia, studne, prípadne práčovne boli často spoločné. K bytom patrili malé záhradky a drobné hospodárske objekty. Súčasťou robotníckych kolónií boli vlastné obchody, spoločenské kasína a športoviská vyhradené pre majstrov a úradníkov podniku. Robotnícke kolónie budovali majitelia priemyselných podnikov výlučne pre svojich zamestnancov. Na Horehroní, v Zlatnom, Červenej Skale, Pohorelskej Maši existovali už od polovice 19. storočia. Ich výstavba v Bratislave, Podbrezovej, Svite, Žiline, Trenčína a v ďalších mestách pokračovala až do 2. svetovej vojny. Po 2. svetovej vojne boli mnohé robotnícke kolónie asanované, prípadne prestavané, často sa jednotlivé domy rozpredali.