raňajky

(frištik, fruštik, obid, snídaní)
jedlo podávané ráno. V roľníckom prostredí boli raňajky hlavným jedlom. Jedli sa pred začatím práce a podávali sa na nich sýte varené jedlá – kaše, polievky, cestoviny. Počas náročných poľnohospodárskych prác (žatva, kosba, práce vo vinohrade a pod.) sa podávali dvojité raňajky – suchá strava doma a varená sa nosila tam, kde sa pracovalo. Pred raňajkami si zvykli muži vypiť nalačno pálenku. To, že raňajky boli pôvodne hlavným denným jedlom, potvrdzuje aj ich ľudový názov obid, ktorý pretrval v okrajových horských oblastiach severovýchodného Slovenska. Na väčšine územia sa však raňajky nazývali frištik, fruštik a podobne (z nemeckého Frühstück). Tento názov sa začal používať postupne pri prechode z dvojčlenného na trojčlenné denné jedenie, keď sa hlavné jedlo, pôvodne označované ako obed, presunulo z rána na poludnie, a pre ranné jedlo sa zaužívalo nové pomenovanie, ktoré sa do roľníckeho prostredia rozšírilo z mestského, prevažne remeselníckeho prostredia. V kontaktných regiónoch s Moravou sa raňajky nazývali snídaní, podobne ako v českých krajinách a v Poľsku. Postupne, so zmenou v sociálnej štruktúre dedinských spoločenstiev sa menil aj obsah raňajok. Polievky zastúpila biela káva, kaše a cestoviny nahradil chlieb s maslom alebo lekvárom, teda jedlá, ktoré sa dali pripraviť rýchlejšie. Staršie generácie však preferovali podávanie sýtych varených raňajok ešte aj v druhej polovici 20. storočia.