radlo

poľnohospodárske náradie na obrábanie pôdy, ktoré na rozdiel od pluhu pôdu len rozrýva. Existovali tri druhy radiel – oracie, vyorávacie a oborávacie. Základným typom bolo oracie radlo, ktoré bolo do 13. storočia hlavným orným náradím na území Slovenska. Archeologické nálezy z obdobia Veľkej Moravy dokladajú plazové radlo so širším lemešom a bezplazové radlo s úzkym lemešom a čerieslom, ktoré boli určené na orbu ťažších pôd (novina). Oba druhy mali niekoľko variantov. Pretrvávanie oracích radiel do 19. storočia vo funkcii pomocného orného náradia na Slovensku možno vysvetliť existenciou strmých, ťažko prístupných, často novozískaných polí so zvyškami koreňov a skál, kde sa s radlom pracovalo ľahšie ako s pluhom. Oborávací typ sa vyvinul z oracieho radla pridaním malých odvalníc. Od druhej polovice 19. storočia sa vo viacerých variantoch používal na oborávanie okopanín. Vyorávací typ sa vyvinul z plazového i bezplazového radla rozšírením lemeša. Používal sa najmä na vyorávanie zemiakov. Z historického pohľadu sú najzaujímavejšie radlá zachované do polovice 20. storočia na východnom Slovensku (Šariš, Spiš). Išlo o bezplazové radlá, nazývané hak (hok, hik), ktoré sú konštrukčnou analógiou napríklad radiel z horského nemecko–českého pohraničia, ale i radiel z obdobia Veľkej Moravy. Dlhé pretrvávanie radiel v agrárnej kultúre Slovenska bolo spôsobené prežitkami trojpoľného hospodárenia a ich úpravou na vyorávanie a oborávanie plodín, najmä zemiakov. Svoje dôležité postavenie v systéme poľnohospodárskych prác začali radlá strácať začiatkom 20. storočia, keď na slovenský vidiek prenikali oborávače vyrobené vo fabrikách alebo kováčmi.