prekáračky

súčasť žartovných piesní. Počtom významná zložka repertoáru folklórnych piesní, ktoré patria k rôznym piesňovým žánrom (krstinové, svadobné, jánske či vianočné piesne, trávnice, vyvolávania a iné). Prekáračky sú známe najmä ako piesne tanečné a rozkazovačky „pred muzikou“. Základom textov je dvojčlenná opozícia (ja – ty, my – vy/oni) a dialóg, vyskytuje sa aj parodovaná „ja“ forma. Dôležitú úlohu v prekáračkách zohráva pohotovosť speváka, jeho schopnosť improvizovať (napr. aktualizovať známe texty), využíva sa situačná komika a irónia. V textoch dominuje ľúbostná tematika, vzťahy medzi mužským a ženským svetom, nechýbajú ani erotické motívy. Premieta sa v nich aj sociálne rozvrstvenie dedinského spoločenstva (medzigeneračné vzťahy, postoje k menším sociálnym, profesným či etnickým a iným skupinám: Židia, Rómovia, muzikanti, pastieri, staré dievky, svadobní funkcionári, kmotrovci atď.). Časť piesní stavia na prekáraní sa s obyvateľmi iných obcí. Pre melódie sú typické tanečné nápevy starších, modálnych tonálnych štruktúr, ale i nové harmonické typy. Bežné je aj spievanie na tzv. putovný nápev.
Rozlišujeme:

1. prekáračky s relatívne stabilnou textovou i melodickou zložkou (najmä v obradových piesňach, ale tiež iných), ktorých texty sú často rozšírené aj v iných regiónoch;
2. improvizované prekáračky, ktorých jazyk je bližší hovorovej reči.

Prekáračky sú dodnes živým piesňovým prejavom.