maľba na keramike

úprava povrchu črepu maľbou. Najstarší dekór súvisel s rotáciou kruhu a bol geometrický (pásy, prúžky, vlnovky, krúžky, bodky). Farby v palete hnedá, zelená, biela, menej modrá, sa na žltý, okrový alebo tehlovočervený podklad hrnčiarskych výrobkov nanášali pomocou rožku alebo gurgule. Pre niektoré dielne bol typický dekór rytý a vyškrabovaný, fŕkaný alebo vytváraný obtláčaním (napr. listov, Gemer) či maľovaný pomocou hubky. Rastlinná a neskôr figurálna výzdoba, ktorá sa rozšírila na prelome 18.- 19. storočia, sa maľovala štetcom zo zvieracej srsti. Pri maľbe fajansových západoslovenských výrobkov sa používal obyčajný štetec. Maľovalo sa tzv. vysokožiarovými farbami, kysličníkmi kovov: kobaltovou modrou, meďnatou zelenou, mangánovo fialovou až čiernou a antimónovou žltou na olovnatej belobe. Pri muflových farbách (čiže pri treťom vypaľovaní a nižších teplotách) sa škála obohatila o purpurovú červeň. Maľba na fajansy s geometrickými, rastlinnými, architektonickými a figurálnymi motívmi sa rozvinula do najbohatších foriem v 18. storočí. Spájalo sa v nej dedičstvo habánskej keramiky a inšpirácie holíčskymi predlohami s rukopisom jednotlivých maliarov a dielní. V poslednej štvrtine 19. storočia sa z úsporných a konkurenčných dôvodov dekoratívnosť a farebnosť maliarskej výzdoby zredukovala. V rastlinnom dekóre začala prevažovať modrá farba s doplnkovou bielou. Súčasní maliari keramiky nadväzujú na podnety ľudového džbankárstva a dopĺňajú ich vlastným výtvarným názorom alebo tvoria nové vzory, nezávislé na tradícii.