ľudové umenie

ľudové umenie

ľudové umenie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

ľudové umenie

  1. v širšom zmysle súbor všetkých umeleckých prejavov vzniknutých a užívaných v tradičnom ľudovom prostredí;
  2. v užšom zmysle výtvarná produkcia rozšírená v tomto prostredí. Charakteristickými črtami ľudového umenia bola anonymnosť a kolektívnosť, ktorá sa prejavovala vo formách a obsahoch prijateľných a zrozumiteľných pre dané spoločenstvo. Tiež variantnosť, vyjadrená v rozmanitej škále prístupov k všeobecne platným vzorom. Veľkú úlohu v predmetovom svete ľudových vrstiev hralo dôverné poznanie materiálov, spôsobov ich spracovania, vrátane pokusov o ich estetické stvárnenie, ktoré sa uplatňovali v rozmanitej škále materiálov. V ich rámci sa formovali jednotlivé výtvarné druhy: drevo (rezbárstvo), textil (tkanina, modrotlač, výšivka, čipka), kov (drotárstvo, šperkárstvo), hlina (keramika), sklo, koža, kameň (kamenosochárstvo). V slovenskom ľudovom umení sa prelínali a pretvárali výtvarné tradície teritoriálne blízkych národov, rovnako ako prvky karpatsko-balkánskej tradície, súvisiace s pastierskym elementom v ľudovej kultúre Slovenska. V stredoeurópskom kontexte sa slovenské ľudové umenie javí ako mnohostranné v zastúpení jednotlivých výtvarných druhov a bohaté v množstve lokálnych a regionálnych diferenciácií. Náznaky vzniku ľudového umenia súvisia so spoločenskou diferenciáciou, ktorej výsledkom bolo odlíšenie umenia privilegovaných vrstiev od vrstiev ľudových. V Uhorsku sa začalo rysovať približne od 14. – 15. storočia. So zlepšením hospodárskej situácie ľudových vrstiev po tereziánskych reformách v 18. storočí začal v dedinskom prostredí stúpať dopyt po esteticky stvárnených predmetoch. Vývin ľudového umenia kulminoval na Slovensku v 19. storočí, v mnohých regiónoch ešte v 1. polovici. 20. storočia. Množstvo výtvarne stvárnených artefaktov pochádzalo vtedy z rúk priamych užívateľov v dedinskom prostredí, náročnejšie výrobky zhotovovali špecialisti alebo profesionálni remeselníci. V tomto období vznikali aj strediská výroby určitých výtvarných druhov a formovali sa ich bohaté a rozvetvené lokálne a regionálne dialekty. V dôsledku postupného narúšania kultúrnej uzavretosti vidieka, úpadku roľníckych hospodárstiev a zľudovených remesiel, ktoré už nedokázali konkurovať priemyselným výrobkom, došlo v období od konca 19. do polovice 20. storočia k postupnej zámene autentickej výtvarnej produkcie za priemyselné výrobky. Ľudové umenie vo svojej tradičnej podobe postupne zaniká.

AutorOľga Danglová

Literatúra

Danglová, O.: Ľudové umenie na Slovensku. Kontexty a súvislosti. In Tradícia dnes? Ústredie ľudovej umeleckej výroby, Bratislava 2007, s. 15-50.
Kovačevičová, S.: Lidové výtvarné umění. Praha 1974.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only