krytina

stavebný materiál na pokrytie strechy. V 19. storočí sa na pokrytie striech tradičných stavieb používalo viacero materiálov: slama, trstina alebo šachor, šindeľ a bridlica. Koncom storočia k nim pribudla škridlica a plech, ktoré našli spolu s eternitom väčšie uplatnenie až v prvej polovici 20. storočia. Slama sa používala takmer na celom území, s výnimkou juhozápadného a južného Slovenska, kde sa používala trstina, a juhovýchodného Slovenska, kde sa používal šachor. V horských oblastiach sa spolu so slamou používal šindeľ, ktorý ju postupne nahradil. Veľmi zriedkavou krytinou v tradičnom staviteľstve bola bridlica, ktorá pre svoju ohňovzdornosť našla uplatnenie viac v mestách a na hospodárskych budovách. Začiatok používania škridlice súvisel s rozvojom tehliarstva v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Železný, pozinkovaný plech ako krytina strechy sa začal používať až začiatkom 20. storočia, najmä na východnom Slovensku v súvise s návratom vysťahovalcov za prácou zo zámoria, ktorí sa pri stavbe nových domov snažili uplatniť nové materiály. Druh použitej krytiny nesúvisel len s rozdielnymi regionálnymi prírodnými podmienkami, ale aj s majetkovým a sociálnym postavením stavebníka. Bohatí stavebníci spravidla uprednostňovali nové a chudobní tradičné materiály. Do druhu používanej krytiny zasiahli už v 18. storočí tiež tereziánske a jozefínske reformy, ktoré odporúčali používať nehorľavý stavebný materiál.