krčmár
(šenkár)
osoba vykonávajúca práce spojené s predajom alkoholických nápojov v krčme. V stredoveku sa touto činnosťou zaoberali schopnejší a zámožnejší poddaní, často aj ženy. Od polovice 18. storočia sa krčmármi čoraz častejšie stávali židovskí prisťahovalci z Haliče, Poľska, Moravy a Rakúska. V 2. polovici 18. storočia a v 1. polovici 19. storočia dávali mnohí zemepáni svoje krčmy, hostince, obchody a jatky do árendy za ročné nájomné vopred stanovené verejnou licitáciou. Prenájomca, árendátor, bol povinný objekt udržiavať, opravovať a zásobovať tovarom. V 16. až 1. polovici 18. storočia krčmári a hostinskí obhospodarovali spravidla aj určitú výmeru ornej pôdy a lúk, v 2. polovici 18. a v 19. storočí ju dostávali ako súčasť nájmu výčapu či hostinca. Do árendy niekedy brali aj jatky, mýta i rybolov na blízkej rieke či potoku. Nájomná zmluva im zabezpečovala aj predaj drobného tovaru, ako soli, sviečok a tabaku. Najmä židovskí árendátori sa osvedčili ako veľkí podnikatelia a braním do árendy aj viacero hostincov a krčiem sa často vyšvihli medzi majetné vrstvy. Po zrušení regálneho práva sa krčmárska činnosť povoľovala koncesiami podmienenými dodržiavaním podmienok stanovených v nariadeniach z r. 1888. Patrónom krčmárov bol svätý Urban.
osoba vykonávajúca práce spojené s predajom alkoholických nápojov v krčme. V stredoveku sa touto činnosťou zaoberali schopnejší a zámožnejší poddaní, často aj ženy. Od polovice 18. storočia sa krčmármi čoraz častejšie stávali židovskí prisťahovalci z Haliče, Poľska, Moravy a Rakúska. V 2. polovici 18. storočia a v 1. polovici 19. storočia dávali mnohí zemepáni svoje krčmy, hostince, obchody a jatky do árendy za ročné nájomné vopred stanovené verejnou licitáciou. Prenájomca, árendátor, bol povinný objekt udržiavať, opravovať a zásobovať tovarom. V 16. až 1. polovici 18. storočia krčmári a hostinskí obhospodarovali spravidla aj určitú výmeru ornej pôdy a lúk, v 2. polovici 18. a v 19. storočí ju dostávali ako súčasť nájmu výčapu či hostinca. Do árendy niekedy brali aj jatky, mýta i rybolov na blízkej rieke či potoku. Nájomná zmluva im zabezpečovala aj predaj drobného tovaru, ako soli, sviečok a tabaku. Najmä židovskí árendátori sa osvedčili ako veľkí podnikatelia a braním do árendy aj viacero hostincov a krčiem sa často vyšvihli medzi majetné vrstvy. Po zrušení regálneho práva sa krčmárska činnosť povoľovala koncesiami podmienenými dodržiavaním podmienok stanovených v nariadeniach z r. 1888. Patrónom krčmárov bol svätý Urban.