krampľa
(kamla, grampľa, chamľa)
párový nástroj na spracovanie vlny mykaním. Cieľom mykania bolo chumáč vlny rozvlákniť a vlákna v ňom usporiadať rovnobežne. Každú z dvoch kramplí tvorila doska, v strede ktorej bola upevnená rukoväť. Na druhej strane dosky boli do vrstvy hovädzej alebo bravčovej kože zapustené drôtené háčiky v tvare obráteného veľkého L (ich vodorovná časť bola obrátená rovnakým smerom ako rukoväť krample), zriedkavejšie kovové hroty. Pri krampľovaní bola jedna krampľa obrátená háčikmi nahor, pričom háčiky smerovali od krampľujúcej osoby. Tá v oboch rukách držala druhú krampľu, obrátenú háčikmi nadol a smerujúcimi k osobe. Vykrampľovaná hrsť vlny, nazývaná kúdelka, plást, plaštik, pagáč, runkô, šúflata, sa z krample zložila vo forme mäkkej tehličky. V remeselnej a manufaktúrnej výrobe sa na upevnenie spodnej krample pri krampľovaní používala lavica s debničkou, v domáckej výrobe aj bez nej. Hoci od konca 18. storočia v manufaktúrach a od polovice 19. storočia aj v dielňach súkenníkov začali používať na krampľovanie vlny zariadenia a stroje, na ktorých si v poslednom desaťročí 19. storočia nechávali spracúvať vlnu aj obyvatelia obcí v okolí centier súkenníckej a gubárskej výroby, krampľovanie vlny ostalo súčasťou jej domáckeho spracovania aj v 2. polovici 20. storočia.
párový nástroj na spracovanie vlny mykaním. Cieľom mykania bolo chumáč vlny rozvlákniť a vlákna v ňom usporiadať rovnobežne. Každú z dvoch kramplí tvorila doska, v strede ktorej bola upevnená rukoväť. Na druhej strane dosky boli do vrstvy hovädzej alebo bravčovej kože zapustené drôtené háčiky v tvare obráteného veľkého L (ich vodorovná časť bola obrátená rovnakým smerom ako rukoväť krample), zriedkavejšie kovové hroty. Pri krampľovaní bola jedna krampľa obrátená háčikmi nahor, pričom háčiky smerovali od krampľujúcej osoby. Tá v oboch rukách držala druhú krampľu, obrátenú háčikmi nadol a smerujúcimi k osobe. Vykrampľovaná hrsť vlny, nazývaná kúdelka, plást, plaštik, pagáč, runkô, šúflata, sa z krample zložila vo forme mäkkej tehličky. V remeselnej a manufaktúrnej výrobe sa na upevnenie spodnej krample pri krampľovaní používala lavica s debničkou, v domáckej výrobe aj bez nej. Hoci od konca 18. storočia v manufaktúrach a od polovice 19. storočia aj v dielňach súkenníkov začali používať na krampľovanie vlny zariadenia a stroje, na ktorých si v poslednom desaťročí 19. storočia nechávali spracúvať vlnu aj obyvatelia obcí v okolí centier súkenníckej a gubárskej výroby, krampľovanie vlny ostalo súčasťou jej domáckeho spracovania aj v 2. polovici 20. storočia.
Krample na česanie vlny. Pohorelá (okr. Brezno), 1954. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba J. Mišun.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Apáthy, Š.: Klobučníctvo a kapčiarstvo v Hornom Šariši. In: Sborník Slovenského národného múzea, roč. 46-54, 1952 -1960, 35-111.
Marková, E.: Ľudová pletená obuv z vlny. In: Slovenský národopis, roč. 20, 1972, č. 4, 610-629.
Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.