kolomažníctvo

kolomažníctvo

kolomažníctvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kolomažníctvo

výroba a podomový predaj kolomaže. Kolomaž (zmes dechtu a tuku) sa používala na mastenie osí vozov, kopýt koní, na impregnáciu koží, zatieranie sudov, v sadárstve a brdárstve. Pre obyvateľov niektorých oblastí – najmä tých, v ktorých rástol dostatok briez, lebo ich kôra bola surovinou na výrobu dechtu (smoly) – bolo kolomažníctvo doplnkovým zamestnaním. Od 17. do 20. storočia to bolo v okolí Bojníc, v Turci, Gemeri (Budikovany, Drienčany, Ostrovany), na Záhorí (Rohožník, Studienka, Malacky), na Spiši i v Zemplíne. Po 2. svetovej vojne výroba kolomaže takmer zanikla. V malom rozsahu pretrvala do 2. polovice 20. storočia len v spojitosti s druhmi výroby, pri ktorých sa používala smola: napríklad výroba bŕd v západnom Gemeri. Brdári ju pripravovali z dechtu získaného z brezovej kôry tým, že ju varili v špeciálnom hlinenom hrnci (kanta, kandľa) s upchatým zúženým hrdlom. Vzniknutý decht za tepla zmiešali s bravčovým sadlom, hovädzím alebo ovčím lojom, čím vznikla kolomaž nazývaná smola.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Bednárik, R.: Ľudová výroba kolomaže. In: Slovenský národopis, roč. 10, 1962, 560-562.
Čaplovič, J.: Etnografia Slovákov v Uhorsku. Bratislava 1997.
Prasličková, M.: Brdárstvo a voštinárstvo v západnom Gemeri. Košice 1979.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only