klopačka

samoznejúci nástroj, pri ktorom zvuk vzniká úderom na drevo. Druhy:

1. banícka klopačka, ktorá je zhotovená z elipsovitej hrubej dosky (dĺžka 70 – 150 cm, šírka 10 – 15 cm, hrúbka 4-5 cm) zavesenej na strome, stojane alebo v klopačke (vyvýšenej vežovej stavbe). Zvuk vytvára úder veľkým dreveným kladivom. Mala signalizačný význam, zvolávala baníkov do smeny, ohlasovala banské nešťastia a podobne. Na zlepšenie zvuku a znelosti nástroja sú na oboch koncoch horizontálne do stredu kopačky vyvŕtané 2-3 kanáliky. Podľa miesta, na ktoré sa klope, je hlas tupší alebo znelší a má to aj vplyv na výšku tónu. Hráči klopú svoje signály tak, že udierajú na dvoch miestach dosky, aby sa motívy signálov pohybovali v rozmedzí kvarty;
2. klopačka, klopadlo, klepáč – malé sa skladajú zo štvorcovej alebo obdĺžnikovej dosky (10 – 15 cm) s rúčkou, na ktorej sú pripevnené 1-3 malé kladivká, ktoré pri prudkom pohybe udierajú na dosku. Používali sa cez Veľkonočný týždeň namiesto zvonov. Veľké klopačky boli umiestnené na kostolnej veži. Zvuk vytvárala sústava kladiviek, ktoré sa rozhýbali pomocou kľukového mechanizmu a udierali na veľkú dosku. Ich zmenšeninu nosili deti zavesenú cez plece.

Klopačky sa uchovali v rôznych stolových a ručných formách (klopajúce sliepočky, dvaja kováči a iné), ktoré sa natriasajú alebo sa rozhýbu kľukou.