jednodetnosť

jednodetnosť

jednodetnosť 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

jednodetnosť

reprodukčné správanie, ktorého výsledkom malo byť v ideálnom prípade jedno dieťa. Potreba regulácie populačného prírastku súvisela so zrušením poddanstva v 19. storočí, keď došlo k obmedzeniam získavania pôdy. V župách na juhu Slovenska (Hont, Novohrad, Gemer, Tekov a Zemplín) obyvateľstvo riešilo zhoršenú hospodársku situáciu reguláciou pôrodnosti, ktorá dosiahla vrchol intenzity a rozšírenia okolo r. 1930 aj v súvislosti s hospodárskou krízou. V jednotlivých obciach alebo oblastiach u majiteľov pôdy vyplývala zo snahy nedeliť majetok, u nemajetných vrstiev z existenčnej neistoty, ale platila ako norma pre celé spoločenstvo. Model zúženej reprodukcie existoval – hoci zriedka – aj medzi katolíckym a pravoslávnym obyvateľstvom. Najčastejšie sa však uplatňoval u protestantov, kde mohol súvisieť aj s racionalitou a pragmatickosťou obsiahnutou v ideológii náboženstva. Pracovné sily v rodine nahrádzala vnútorná kolonizácia, najímanie služobníctva a adopcia. Bolo ustálené postavenie žien ako dedičiek, časté usídlenie mladých v rodine ženy, zriedkavo aj dedenie mena v ženskej línii.

AutorMarta Botíková

Literatúra

Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Sigmundová, M.: K otázke tradície systému jedného dieťaťa v rodine. In: Slovenský národopis, roč. 31, 1983, č.3-4, 561-568.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only