hry

tradičné formy individuálnej a spoločenskej zábavy. Rozlišujú sa hry detí, mládeže a dospelých, improvizované bez pravidiel a s pravidlami, alebo podľa funkcie:

1. detské, napodobňujúce činnosti a správanie dospelých, živočíchov, strojov i neživej prírody (s hračkami, bábkami a inými rekvizitami i bez nich);
2. bojovné, zápasové o víťazstvo (na zbojníkov a drábov, zlodejov a policajtov, na lovnú zver a poľovníkov, športové, z ktorých mnohé zľudoveli – loptové, kolky);
3. pohybové, často v rytme povelov, riekaniek, dialógov, piesní (ťapkanie, varenie kašičky, klatie baránkov, prevaľovanie baranov, váľanie vahanov, lámanie kolesa, váženie soli, kolotoč, chytačka, škôlka, Krvavé koleno, Húsky, húsky);
4. úlohové, ktoré bystria um, pohotovosť, zmysly a vedomosti aj pomocou hádaniek, riekaniek a jazykolamov (o žmurkanú; Adam, kde si? Tu; na slepú babu; Cin, cin, pára, hrach sa zvára, pára, či nepára?);
5. hazardné: o guľky, skalky, gombičky, variácie hry s mincami (rub a líce, o stenu, na čiaru), so škatuľkou zápaliek, kockami, kartami. Hrávali sa o pivo, peniaze, úlohy, telesné tresty;
6. erotické, napr. bozkávacíe (šatkové, vankúšové, zrkadlové, zálohové, chytacie), jarné hry v prírode (Čie sú to pávy), priadkové a iné zábavné večierky (muška, obráť sa; visím, visím; vaľkanie; hobľovanie; kupčenie; na Pači tovariša), spojené s trestami (hviezdy čítať, vyprevádzať, spovedať).

Hry sa odlišovali aj podľa príležitosti: na priadkach, páračkách, pri mŕtvom, svadobné a tanečné hry, ale aj krčmové, kaviarenské, rodinné a iné.