hrebenárstvo

remeselná výroba hrebeňov. Hrebne, slúžiace na česanie vlasov, úpravu účesu i na vyčesávanie dobytka, sa vyrábali na celom území Slovenska. Najstarší cech mali hrebenári v Prešove. Vznikol v roku 1658. Hlavným strediskom hrebenárstva bola Radvaň pri Banskej Bystrici. V hrebenárskych cechoch v mestách používali na výrobu hrebeňov len rohovinu, získavanú z rohov hovädzieho dobytka, byvolov i baranov. Rohy kupovali od garbiarov na jarmokoch. Hrebene z rohoviny vyrábali aj pastieri, z mosadzného a alumíniového plechu mestskí remeselníci, vidiecki príležitostní kovotepci, cigánski kováči, zámočníci i klampiari. Po vykostení sa stenu rohu po dĺžke rozpílil a ohrieval nad ohňom, aby zmäkol. Potom sa vyrovnával vo zverákoch. Plochá platnička sa po vychladnutí okresala z obidvoch strán a na strúhacom stolci sa oškrabala oberučným nožom na potrebnú hrúbku. Na platničku sa podľa šablóny nakreslil hrebeň, vyrezal sa špeciálnymi pílkami a jeho zuby sa zahrotili rašplou. Asi do roku 1910 sa väčšina úkonov robila ručne, po zavedení elektriny strojovo. Hrebenári svoje výrobky predávali sami alebo cez priekupníkov na trhoch a jarmokoch. Do roku 1918 mali hrebene odbyt najmä na vidieku. Výrobky hrebenárov do konca 30. rokov 20. storočia z trhu vytláčali továrenské výrobky z Čiech a koncom 40. rokov hrebenárstvo zaniklo. Sv. Magdaléna, ktorá bývala zobrazená s rozpustenými, bola patrónkou hrebenárov.