heligónka

hudobný nástroj. Obsahuje sústavu ladených kovových kmitajúcich prierazných jazýčkov rôznej dĺžky, ktoré sú uložené v rezonančnej skrinke nástroja. Heligónka má dve tónotvorné zložky: melodickú na pravej strane s diatonickou alebo chromatickou stupnicou, na ľavej sa ozývajú viaczvukové akordy. Obe sú riadené kladivkovým mechanizmom, ktorý otvára sústavu na tvorbu tónov, ktoré hráč vytvorí stlačením gombíkov. Heligónky majú 1-3 rady gombíčkov a pri hre rozťahovanie a stlačenie mecha vytvára rôzne tóny v stupnicovom rade. Heligónka má v strede v drevenom ráme upevnený harmonikovo zložený mech, z ktorého sa prúd vzduchu tlakom paže dostane do jazýčkovej sústavy, ktorými sa otvoria klapky, cez ne prúdiaci vzduch rozochvieva jazýčky heligónky.
Heligónka si získala na konci 19. storočia veľkú popularitu pri interpretácii ľudových piesní. V prvých desaťročiach 20. storočia vytlačila na západnom Slovensku (Záhorí) gajdy a nahradila ich pri interpretácii tanečných piesní. Od 60. rokov 20. storočia sa stala opäť obľúbeným nástrojom vo všetkých oblastiach Slovenska, a to vďaka jej veľkým herným možnostiam a cifrovacej technike. Heligónka sa premenila na virtuózny ľudový hudobný nástroj a vznikol aj špecificky slovenský herný štýl, napríklad v Terchovej ako sprievod k piesňam a na Podpoľaní imitáciou virtuózneho husľového štýlu. Hoci heligónka nepatrí svojou konštrukciou a výrobou k ľudovým hudobným nástrojom, stala sa aj na Slovensku významným interpretačným prostriedkom ľudovej hudby. Od 70. rokov 20. storočia sa uplatnila v sláčikových muzikách ako náhrada za chýbajúcu kontru a vyplnila v muzike rytmickú a harmonickú funkciu.