hasičský spolok

dobrovoľný hasičský zbor. Organizovaná forma dobrovoľnej činnosti s cieľom likvidácie požiarov a pomoci pri rôznych nehodách a prírodných katastrofách. Hasičské spolky vznikali v procese rozvoja požiarnej ochrany. Kým v mestách sa od 14. až do polovice 19. storočia poverovali na Slovensku organizovaním likvidácie požiaru cechy, na vidieku sa požiarnictvo vykonávalo občianskou povinnosťou zúčastniť sa likvidácie požiaru. Po zrušení cechov v r. 1872 starostlivosť o požiarnu ochranu prešla na samosprávu miest a obcí. V r. 1888 štát nariadil každej obci s počtom najmenej 50 domov zabezpečiť sa požiarnymi pomôckami. Veľa úsilia sa vynaložilo na zakladanie dobrovoľných hasičských spolkov. Ak sa takýto spolok v obci nezaložil, obecná rada mala zabezpečiť povinné (obecné) alebo platené hasičstvo. Pri obecných hasičských zboroch sa každý rok vypracoval zoznam 20-40 ročných mužov, ktorým vznikla povinnosť konať požiarnu službu. Najstarší dobrovoľný hasičský zbor na Slovensku vznikol r. 1847 v Prešove. Do r. 1914 vzniklo na Slovensku 263 dobrovoľných hasičských zborov, financovaných obcou. R. 1933 slovenská celonárodná hasičská ustanovizeň – Zemská hasičská jednota na Slovensku – združovala 2981 zborov. Významný podiel na zakladaní a organizovaní dobrovoľných hasičských spolkov mali predstavitelia miestnej inteligencie (učitelia, farári, lekári ap.). Súčasťou činnosti hasičov boli pravidelné cvičenia, strážne služby, účasť na hasičských súťažiach. K zdrojom ich príjmov patrilo organizovanie tanečných zábav, divadelných predstavení a verejnoprospešných akcií. Ako významný lokálny fenomén pretrvávajú dobrovoľné hasičské zbory do súčasnosti. Zakladanie požiarnych zborov v obciach nad 500 obyvateľov vyplýva zo zákona o obecnom zriadení z r. 1990.