handrárstvo

podomový zber textilných a iných surovín. V tradičnom spoločenstve doplnkové zamestnanie. Rozšírilo sa predovšetkým v obciach z okolia papierní, pre ktoré bol textilný odpad až do 2. polovice 19. storočia hlavnou surovinou. Handry sa zbierali aj pre textilné továrne v Čechách a Rakúsku. K typickým oblastiam s výskytom handrárstva patrila horná Nitra (obce Dolný Kamenec, Horný Kamenec, Zemianske Kostoľany, Bystričany, Podhradie, Veľká Lehôtka, Vestenice). Textilný odpad sa zbieral pre papiereň v Dolnom Kamenci, fungujúcej v rokoch 1758 – 1858. Iné významné strediská handrárstva sa nachádzali na Liptove a v okolí Piešťan apod. Pokiaľ handrári (šmatári) nepredávali nazbieraný textil priamo papierňam, ich odber zabezpečovali priekupníci. Zber sa postupne rozšíril na ďalšie odpadové suroviny ako železo, kosti, vlasy, gumu, papier. Handrári vymieňali handry za papier, neskôr za drobný galantérny tovar, hrnčiarske, porcelánové a sklené výrobky do domácností. Keďže sa zaoberali výkupom, neboli právne podomovými obchodníkmi, ale väčšina živnostníkmi so živnostenskou legitimáciou. Na cesty chodili buď peši, s dvojkolesovým vozíkom, s povozom, v rámci organizácie práce jednotlivo s 1–2 pomocníkmi alebo v organizovaných skupinách do oblastí rajonizovaných podľa zvykového práva. K základným znakom handrárov patrila handrárska píšťalka; pískaním na nej a hlasitým melodickým vyvolávaním („Handry, kosti, železo…“) oznamovali príchod do obce. Tradičná forma handrárstva po 2. svetovej vojne zanikla v dôsledku zavádzania nových socialistických organizačných foriem výkupu vo výkupniach Zberných surovín.