halenárstvo

krajčírstvo zamerané na šitie voľných dlhých kabátov (širice, haleny, surovice, čuhy) pre vidiecke obyvateľstvo, prevažne z bieleho súkna, nazývaného garažia. Výrobky halenárov mali veľký odbyt, takže v niektorých mestách ich dielne tvorili celé ulice, podľa ktorých dostávali aj názov. Dlhé súkenné kabáty si ich nositelia najskôr zhotovovali sami a remeselníci sa na ich výrobu zameriavali len postupne. Halenárstvo ako remeslo vzniklo v 16.-17. storočí v stoliciach, v ktorých bola halena súčasťou odevu slovenského i maďarského vidieckeho obyvateľstva (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Novohradská, Zvolenská a Gemerská). Koncom 18. storočia bolo na Slovensku iba 6 halenárskych cechov a to len na západnom Slovensku. Halenárski majstri na strednom Slovensku boli pravdepodobne členmi krajčírskych cechov. V roku 1770 bolo napríklad v Pukanci 28 halenárov. V roku 1828 ich bolo vo Zvolene 36, v Tisovci 17 (spoločný cech so súkenníkmi), Ratkovej 12, v Modre a Šaštíne po 11, Nových Zámkoch 10, Pezinku 9, Senici a Lučenci po 8. Halenárstvo ako samostatné remeslo zanikalo od konca 19. storočia a haleny šili krajčíri alebo sa šili podomácky.