gazdovstvo
(hospodárstvo)
roľnícko-chovateľská – poľnohospodárska usadlosť, farma, na ktorej žije a pracuje rodina (prípadne aj nepríbuzné osoby) ako hospodárska a konzumná jednotka. V tereziánskom urbári (1767) sa definuje pojem a rozloha intravilánu, domového gruntu, čiže stavebného miesta v obci určeného pre dom, dvor, stodolu a záhradu jednej sedliackej usadlosti (sessie), ku ktorej náležali pozemky v extraviláne. Poddaní boli hospodársky závislí od pôdy, snažili sa na gazdovstve o sebestačnosť v zabezpečovaní všetkých potrieb hospodárstva i osôb, ktoré na ňom žili. Prácu, ktorú na gazdovstve zabezpečovali predovšetkým členovia rodiny, organizoval gazda, ženskú časť prác gazdiná. V oblastiach s rozdeleným hospodárením, kde sa časť prác vykonávala mimo intravilánu, centra obce na kopaniciach, lazoch, sezónnych sídlach, sa v súvislosti s potrebou pracovnej sily častejšie vyskytovali veľkorodinné štruktúry. V dedine, kde bolo centrum gazdovstva a ťažisko pestovania rastlín, ostávali predstavitelia rodiny (gazda a gazdiná), synovia sa na vzdialených sezónnych sídlach venovali chovu dobytka a extenzívnemu hospodáreniu. Nepríbuzné pracovné sily, ktoré vypomáhali pri práci na gazdovstve, sa odlišovali podľa druhu zamestnania. K dobytku, ktorý vyžadoval časovo neobmedzenú opateru so stálym dohľadom doma i pri sezónnych sídlach, sa najímalo služobníctvo na celý rok, prípadne sezónu pasenia. V prípade rastlinnej výroby neboli celoročne najímané pracovné sily potrebné, práca sa organizovala prostredníctvom nádenníkov. Odlišný charakter spôsobu hospodárenia jednotlivých gazdovstiev v rôznych oblastiach Slovenska prispel k vytvoreniu regiónov s odlišným charakterom ľudovej kultúry.
roľnícko-chovateľská – poľnohospodárska usadlosť, farma, na ktorej žije a pracuje rodina (prípadne aj nepríbuzné osoby) ako hospodárska a konzumná jednotka. V tereziánskom urbári (1767) sa definuje pojem a rozloha intravilánu, domového gruntu, čiže stavebného miesta v obci určeného pre dom, dvor, stodolu a záhradu jednej sedliackej usadlosti (sessie), ku ktorej náležali pozemky v extraviláne. Poddaní boli hospodársky závislí od pôdy, snažili sa na gazdovstve o sebestačnosť v zabezpečovaní všetkých potrieb hospodárstva i osôb, ktoré na ňom žili. Prácu, ktorú na gazdovstve zabezpečovali predovšetkým členovia rodiny, organizoval gazda, ženskú časť prác gazdiná. V oblastiach s rozdeleným hospodárením, kde sa časť prác vykonávala mimo intravilánu, centra obce na kopaniciach, lazoch, sezónnych sídlach, sa v súvislosti s potrebou pracovnej sily častejšie vyskytovali veľkorodinné štruktúry. V dedine, kde bolo centrum gazdovstva a ťažisko pestovania rastlín, ostávali predstavitelia rodiny (gazda a gazdiná), synovia sa na vzdialených sezónnych sídlach venovali chovu dobytka a extenzívnemu hospodáreniu. Nepríbuzné pracovné sily, ktoré vypomáhali pri práci na gazdovstve, sa odlišovali podľa druhu zamestnania. K dobytku, ktorý vyžadoval časovo neobmedzenú opateru so stálym dohľadom doma i pri sezónnych sídlach, sa najímalo služobníctvo na celý rok, prípadne sezónu pasenia. V prípade rastlinnej výroby neboli celoročne najímané pracovné sily potrebné, práca sa organizovala prostredníctvom nádenníkov. Odlišný charakter spôsobu hospodárenia jednotlivých gazdovstiev v rôznych oblastiach Slovenska prispel k vytvoreniu regiónov s odlišným charakterom ľudovej kultúry.