gazdovský spolok

prvý typ úverového družstva. Založeniu družstva S. Jurkovičom v Sobotišti (1845) pod názvom Spolok gazdovský na Slovensku sa pripisuje začiatok oficiálneho družstevného hnutia na Slovensku. Zásluhou predstaviteľov miestnej inteligencie vznikali gazdovské spolky i v iných lokalitách, ale ich ďalší rozvoj zabrzdili najmä revolučné roky 1848 – 1849. Pôvodný význam družstevného hnutia spočíval v dosiahnutí ochrany a povznesenia ekonomickej a sociálnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva formou svojpomoci. Gazdovský spolok v Sobotišti získaval členov nízkymi vstupnými podielmi (1 podiel 30 grajciarov) a pravidelnými vkladmi (1 grajciar – 3 groše týždenne na vkladnú knižku). Poskytovanie úveru (i nečlenom) z ich vlastných vkladov pri 6% úrokovej sadzbe malo byť ochranou proti úžerníckemu úroku, aký pri málo rozvinutom štátnom peňažníctve miestami požadovali krčmári a obchodníci. Obnos s dividendami dostali členovia až po uplynutí doby trvania spolku (6 rokov). Okrem toho, že gazdovský spolok viedol členov k sporivosti, podporoval boj proti alkoholizmu – neposkytoval úver na splatenie dlhov v krčme. Časť zisku sa venovala na kultúrnu činnosť. Pôsobil na rozširovanie vzdelania členov; každý člen mal navštevovať nedeľnú školu. K oživeniu zakladania peňažných družstiev, známych ako vzájomné pomocnice, pomocné či vzájomné pokladnice, na Slovensku došlo po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Prvá pomocnica pôsobila od r. 1867 vo Veľkej Revúcej. Zákonom z r. 1875 sa zaviedol pre družstevné peňažné ústavy názov úverové družstvo. Ústavy úverovej sústavy, založené na družstevných princípoch, sa obohatili za 1. ČSR o roľnícke vzájomné pokladnice, sporiteľne ap. Ciele, funkcie a organizačné prvky gazdovského spolku boli v zásade obsiahnuté v stanovách peňažných družstiev až do r. 1948, keď boli znárodnené.