etnografia

názov vednej disciplíny, používaný na Slovensku prevažne v 20. storočí. Etnografia sa definovala spravidla ako historická veda zameraná na výskum genézy a etáp vývoja ľudovej kultúry. Etnografia spolu s folkloristikou tvorili disciplíny zahŕňané pod spoločný názov národopis. Etnografické bádanie sa v prvej polovici 20. storočia sústreďovalo najmä na zber, dokumentáciu, rekonštrukciu a ochranu rôznych javov materiálnej (tradičné poľnohospodárstvo, lov, koristné hospodárstvo, strava, zamestnania a výroba, staviteľstvo, odev, obuv a iné) a duchovnej kultúry (zvyky, obyčaje, rodina, spoločenstvo obce, viera, predstavy o svete a prírode, liečenie a iné). V druhej polovici 20. storočia pokračoval záchranný výskum tradičnej kultúry, avšak etnografia sa začala systematickejšie venovať aj zmenám v ľudovej (každodennej) kultúre pod vplyvom modernizačných procesov, najmä industrializácie, urbanizácie a kolektivizácie. V druhej polovici 20. storočia sa pod vplyvom sovietskej etnografie zároveň posilnilo chápanie etnografie ako vedy o etnických spoločenstvách. Od 70. rokov 20. storočia etnografia na Slovensku obrátila svoju pozornosť aj na výskum kultúry obyvateľov väčších a menších miest (Bratislava, Trenčín, Pezinok, Banská Bystrica a iné). Koncom 20. storočia nastal posun a zmena vednej disciplíny od národopisu k etnológii. V súčasnosti sa termín etnografia začína používať v dvoch významoch – jednak na označenie základnej výskumnej metódy v sociálnej, kultúrnej antropológii a etnológii (zbieranie údajov o sociálnych a kultúrnych javoch pomocou terénneho výskumu: pozorovanie, interview ), a jednak vo význame výskumnej správy, ktorá vznikne zhrnutím výskumných výsledkov.