dojčenie

(kojenie, pridájanie, pľekanie, pľaganie, prse dávať)
živenie dieťaťa materským mliekom. V tradičnej kultúre bolo nenahraditeľným spôsobom výživy do prvého roka života dieťaťa, často aj dlhšie. V strave dojčiacej matky prevládali jedlá, ktoré mali podľa ľudových predstáv zabezpečiť dostatok mlieka. Prispieť mali aj magické úkony počas svadby a po príchode z vádzky. Dojčiaca žena nesmela podľa poverových predstáv jesť ryby, kyslé jedlá, koreniny, aby dieťa nebolo nemé a nemalo negatívne vlastnosti. Ak matka nemala dostatok mlieka, dieťa pridájala žena z rodiny alebo dojka, alebo ho kŕmili odvarom z ryže, roztlačenými zemiakmi, požutým chlebom a podobne. Poverové úkony sa viazali najmä k prvému dojčeniu a k odstavovaniu dieťaťa od materského mlieka. Dojčenie sa považovalo za ochranu proti ďalšiemu otehotneniu. Ak však žena opäť otehotnela, nemala ďalej dojčiť, lebo dieťa by malo veľkú hlavu alebo brucho.