delené vlastníctvo

delené vlastníctvo

delené vlastníctvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

delené vlastníctvo

stav, keď vlastníkovi patrí len podstata predmetu, ale užívanie a požívanie podstaty je trvalo alebo na dlhý čas vlastníctvom iného subjektu. Delené vlastníctvo bolo rozdelené medzi priameho vlastníka a užívateľa, na najnižšom stupni feudálnej hierarchie medzi zemepána (patrilo mu tzv. horné právo) a poddaného (patrilo mu tzv. spodné právo). Poddaný síce mal právo držby, ale mohol disponovať majetkom iba so zvolením zemepána. Povinnosti podaných voči zemepánovi boli dané obyčajovým právom, v niektorých prípadoch slúžila za základ zmluva (s rôznymi nájomníkmi – árendátormi, kurialistami, taxalistami), neskôr najmä zo strany zemepánov vytvorené urbáre, ktoré obsahovali povinnosti poddaných. Delené vlastníctvo zaniklo so zrušením poddanstva v roku 1848, poddanský majetok sa stal slobodným majetkom. Niekdajší zemepáni si však ponechali pôdu, ktorá nebola zapísaná v urbári.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj
Literatúra

Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963.
Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002.
Rebro, K.: Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. Bratislava 1959.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only