dedo

dedo

dedo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

dedo

  1. príbuzenský termín pre pomenovanie otcovho, matkinho otca, lineárneho predka 2. vzostupnej generácie. Rozšírený na východnom, severovýchodnom a strednom Slovensku. V priamom oslovení sa často používa v rôznych zdrobneninách (dedko, deduš, dzetko, dedeček). Slúži aj ako základ na slovné vyjadrenie ďalších vzostupných generácií predkov pomocou predpony pra-, prapra-. Na pomerne rozsiahlom území stredného Slovenska, vrátane Gemera používali na označenie otcovho, matkinho otca názov starý otec. Termínom dedo tu nazývali aj oslovovali 3. vzostupného mužského predka; termínom dedouka, dedová jeho ženu – 3. vzostupnú predkyňu;
  2. maskovaná postava vystupujúca v betlehemskej hre, vo fašiangových sprievodoch, v mikulášskych obchôdzkach;
  3. názov figuríny vypchatej slamou (dedko);
  4. jedno z označení jaternice;
  5. označenie oberučného stolca (zariadenia na zachytenie opracúvaného dreva).

AutorZora Apáthyová-Rusnáková

Literatúra

Apáthyová-Rusnáková, Z.: Príbuzenstvo a príbuzenská terminológia. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70.
Švecová, S.: Príbuzenské názvy. In: Botíková, M., Švecová, S., Jakubíková, K.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1977, 32-49.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only