dedina

sídlo s menšou koncentráciou a menším počtom obyvateľstva. V pôvodnom význame predstavovala dedina majetok, ktorý patril rodu sídliacemu uprostred zdedených rodových pozemkov. Neskôr tento výraz zmenil pôvodný význam v tom zmysle, že znamenal nehnuteľný majetok, ktorý určitá osoba zdedila po svojich predkoch. Nakoniec sa význam slova dedina zúžil na označenie roľníckeho sídla vo vidieckom prostredí. Vznik väčšiny dedín na Slovensku je spojený s poľnohospodárskou výrobou. Okrem prevažujúceho poľnohospodárskeho charakteru a demografických odlišností historicky dedinu od mesta odlišuje jednoduchšia sociálna a profesijná skladba obyvateľstva, menej rozvinutá infraštruktúra, ako aj jednoduchšia štruktúra sídla a jeho stavebný charakter. Základným rozdielom medzi dedinou a mestom bolo ich právne postavenie. Dediny mali menej rozvinutú samosprávu a nižšie právne postavenie ako mestá. Veľkostné kritérium definujúce dedinu je v súčasnosti nejednotné, za hornú hranicu sa väčšinou považuje počet 2000 alebo 5000 obyvateľov.