cukor

potravina sladkej chuti, konzervačný prostriedok. Jeho výroba z cukrovej trstiny bola známa už najstarším obyvateľom Indie. Do Európy sa dostal prostredníctvom Arabov v 8. storočí. V stredoveku bol luxusným tovarom a predával sa v lekárňach ako cenný liek. Španieli po objavení Ameriky pestovanie cukrovej trstiny rozšírili najmä v jej strednej a južnej časti. Dovoz zámorského cukru do Európy do konca 18. storočia stúpol natoľko, že sa začalo uvažovať o plodine, ktorá by nahradila cukrovú trstinu. V habsburskej monarchii sa od čias Márie Terézie robili pokusy s výrobou cukru z javorovej šťavy, kukurice, melónov, hrozna a iných plodín. Najvhodnejšia sa ukázala biela repa, neskôr nazvaná cukrová repa, a od prelomu l8.–19. storočia sa stále viac propagovala výroba repného cukru Prvý cukor z repy na Slovensku vyrobil v roku 1801 v Prešove lekárnik S. J. Gertinger. V roku 1830 založil M. Lačný vo Veľkých Úľanoch a vo Vojniciach prvé cukrovary. Cukor sa predával na funty, väčšie množstvo na klobúky s hmotnosťou 2 1/4, 2 1/2 a 3 1/4 funta, t. j. 1263, 1403 a 1824 g. Rozvíjajúca sa výroba cukru postupne v príprave stravy vytláčala tradičné sladidlo med. Spotreba cukru bola na Slovensku dlho pomerne nízka. Ešte za 1. ČSR bola polovičná v pomere k českým krajinám. Zvyšovala sa postupne, najmä v druhej polovici 20. storočia, a významne zasiahla do charakteru stravovania obyvateľov Slovenska. Zvýšila sa spotreba sladkých jedál a pečiva, cukríkov a iných sladkostí na úkor tradičných jedál, ktoré mali prevažne kyslasto-slaný charakter.