cechové artikuly

(reguly, štatúty)
základný právny dokument cechu. Obsahoval výpočet práv a povinností príslušníkov cechu, zásady ich vzájomných vzťahov, zvyklosti v súkromnom, cechovom i verejnom živote, výšku rôznych poplatkov (napríklad pokút, prípovedného, členského, označovaného ako kvartalgeld), platov, cien výrobkov, podmienky, za ktorých sa mohol tovariš uchádzať o pozíciu majstra a ďalšie reálie, súvisiace z vnútorným životom cechu. Artikuly symbolizovali legálnosť, česť a tradície cechu. Okrem právnej mali aj symbolickú a ceremoniálnu funkciu. Boli uložené v cechovej truhlici. Čítali sa na každom zasadnutí cechu po otvorení truhlice. Až potom nasledoval ďalší program. Artikuly schvaľovala vrchnosť, spravidla mestský magistrát alebo zemepán, od 18. storočia kráľovská kancelária. V roku 1813 boli vydané Generálne cechové artikuly, záväzné pre všetky existujúce cechy. Artikuly boli v nemčine, latinčine, od 16. storočia aj v slovenčine a maďarčine. Na Slovensku sú najstaršie zachované cechové artikuly ševcov z Podolínca z roku 1415.