bratská rodina
(rodina nerozdelených bratov)
forma veľkorodiny, ktorá sa skladá z rodín najmenej dvoch ženatých bratov s potomkami, s bratmi mohli žiť aj ich nezosobášení súrodenci. V tomto prípade sa rodina nerozdelila po smrti rodičov, spoločných predkov. Pretrvávanie rodiny v tejto forme bolo zväčša krátke, rozdelenie sa odďaľovalo z rôznych dôvodov: čakalo sa, kým dospejú deti, kým rodina získa viac pôdy či ďalší materiálny základ pre život rozdelených rodín. Rodiny bratov v starootcovskej generácii bývali zriedkavé. Podľa pravidiel seniorátu bývali novým gazdom a gazdinou najstarší brat s najstaršou nevestou. Autorita nového gazdovského páru však spravidla nedosahovala silu autority predošlého páru. Zaužívali sa preto aj iné spôsoby, napríklad „skríža“, keď najstarší mužský člen bol gazdom a žena najmladšieho gazdinou, alebo sa v úlohe gazdu a gazdinej manželské dvojice striedali.
forma veľkorodiny, ktorá sa skladá z rodín najmenej dvoch ženatých bratov s potomkami, s bratmi mohli žiť aj ich nezosobášení súrodenci. V tomto prípade sa rodina nerozdelila po smrti rodičov, spoločných predkov. Pretrvávanie rodiny v tejto forme bolo zväčša krátke, rozdelenie sa odďaľovalo z rôznych dôvodov: čakalo sa, kým dospejú deti, kým rodina získa viac pôdy či ďalší materiálny základ pre život rozdelených rodín. Rodiny bratov v starootcovskej generácii bývali zriedkavé. Podľa pravidiel seniorátu bývali novým gazdom a gazdinou najstarší brat s najstaršou nevestou. Autorita nového gazdovského páru však spravidla nedosahovala silu autority predošlého páru. Zaužívali sa preto aj iné spôsoby, napríklad „skríža“, keď najstarší mužský člen bol gazdom a žena najmladšieho gazdinou, alebo sa v úlohe gazdu a gazdinej manželské dvojice striedali.