bohynka
(boginka, divá žena)
démonická bytosť antropomorfného vzhľadu, lesný duch s atribútmi prírodného démona. V poverových predstavách na Orave, Spiši, a najmä na Zamagurí sa bohynka popisovala ako vyslovene zlá, škaredá bytosť vysokej chudej postavy, neraz porastenej chlpmi, s veľkými prsníkmi, ktoré si prehadzuje cez plecia. Mala dlhé strapaté vlasy siahajúce neraz po päty a rôzne telesné chyby (krívala, škúlila). Odievala sa nedbalo do zdrapov šiat, často chodievala i nahá. Obývala skalné a lesné diery, kroviská a močiare. Prostredie, v ktorom podľa poverových predstáv bohynka žila, ako aj charakterizácia jej podoby zodpovedá znakom, akými sa v predstavách Slovanov vyznačovali démoni prírody (na Slovensku známe Runa, grgalica, poludnica). Vo vzťahu k ľuďom sa bohynka prejavovala ako jednoznačne škodlivá bytosť, ohrozujúca najmä šestonedieľky. Kradla a vymieňala ich zdravé deti za svoje nepodarené bohynčatá (premieň), ktoré nerástli, nehovorili a boli veľmi pažravé.
démonická bytosť antropomorfného vzhľadu, lesný duch s atribútmi prírodného démona. V poverových predstavách na Orave, Spiši, a najmä na Zamagurí sa bohynka popisovala ako vyslovene zlá, škaredá bytosť vysokej chudej postavy, neraz porastenej chlpmi, s veľkými prsníkmi, ktoré si prehadzuje cez plecia. Mala dlhé strapaté vlasy siahajúce neraz po päty a rôzne telesné chyby (krívala, škúlila). Odievala sa nedbalo do zdrapov šiat, často chodievala i nahá. Obývala skalné a lesné diery, kroviská a močiare. Prostredie, v ktorom podľa poverových predstáv bohynka žila, ako aj charakterizácia jej podoby zodpovedá znakom, akými sa v predstavách Slovanov vyznačovali démoni prírody (na Slovensku známe Runa, grgalica, poludnica). Vo vzťahu k ľuďom sa bohynka prejavovala ako jednoznačne škodlivá bytosť, ohrozujúca najmä šestonedieľky. Kradla a vymieňala ich zdravé deti za svoje nepodarené bohynčatá (premieň), ktoré nerástli, nehovorili a boli veľmi pažravé.