bôb obyčajný

rastlina z čeľade bôbovitých, ktorú pestovali staroveké národy v oblasti Stredozemného mora už pred 4 000 rokmi. Do oblasti Stredomoria prenikol zo Strednej Ázie v približne v rovnakom čase, ako sa do Európy dostali obilniny. Bol stálou súčasťou stravy starovekých národov. V starovekom Grécku slúžili jeho tmavé a svetlé zrná na hlasovanie, v Ríme bol bôb súčasťou smútočných hostín, zmienky o ňom nájdeme v Biblii v Starom zákone. Z tejto oblasti bol rozšírený do Ázie, a tiež do Ameriky. V Európe bol dôležitou potravinou až do konca 17. storočia. Aj dnes sa pestuje vo väčšine európskych krajín. Na Slovensku sa pestoval ako potravina, krmivo pre dobytok a plodina zabraňujúca zaburineniu pôdy v trojpoľnom systéme hospodárenia. Sial sa aj do zemiakov alebo po okrajoch poľa na ohraničenie pozemku. Semená bôbu sú pomerne tvrdé a menej chutné ako iné strukoviny. Varila sa z neho polievka či prívarky. V časoch neúrody sa bôb mlel na múku, ktorou sa dopĺňala chlebová múka. Z jedálnička začala bôb postupne vytláčať veľkoplodá fazuľa privezená z Ameriky. Na Slovensku sa pestoval aj bôb vlčí a bôb konský, ktoré boli ojedinele potravou, najmä však krmivom pre hospodárske zvieratá. Bôb sa často sial na Zelený štvrtok, podľa viery, že sa mu zaviažu kvety tak, ako sú počas týchto dní zaviazané zvony. Po skosení sa bôb dosušil v menších snopoch. Nakoniec sa suchý bôb vymlátil a semená sa uskladnili.