banícky folklór

tematicky a funkčne súvisí so životom, prácou a obradmi baníkov a ich rodín. Sú to:

1. lokálne a historické povesti (o objavení rudných žíl, o vzniku a zániku banských lokalít, o vojenských udalostiach, o permoníkoch);
2. spomienkové rozprávania o skutočných udalostiach a osobnostiach, o banských nešťastiach a podobne;
3. humoristické rozprávania a anekdoty (napríklad o siedmich divoch Banskej Štiavnice, o príhodách Hanska a Nácka či iných komických postavičiek);
4. banícke piesne a to nielen folklórne, ale aj umelé a zľudovené. Členia sa na piesne duchovné, hymnické a stavovské, piesne o živote a práci, piesne sociálno-kritické, zábavné a satirické, banícke častušky. Patria k vývinovo novším piesňam, najstarší záznam celoslovensky známej baníckej piesne Stávaj, Hanzo, hore je z roku 1791;
5. folklórne i nefolklórne prejavy spojené s baníckymi obyčajmi (piesne, vinše, modlitby, koledy, pozdravy);
6. zaraďujeme sem aj banícke obradové tance, ako je napríklad fašiangový banícky poriadok z Novej Bane, obchôdzky a banícke tance z Dobšinej, Španej Doliny a Magurky.

Folklórne tradície baníkov sa uchovali v baníckych oblastiach aj v priebehu 20. storočia, no zväčša len u starších generácií. V okolí Banskej Štiavnice však poznala mnohé povesti aj mládež. V obľube boli aj ľudoví rozprávači anekdôt o štiavnickom Náckovi a jeho rodine, piesne zas zneli pri vystúpeniach speváckych zborov a dychových hudieb. V menšej miere sa banícke tradície zachovali dodnes, napríklad pri oslavách Dňa baníkov alebo pri Salamadrových sprievodoch v Banskej Štiavnici.