anekdota

(vtip, žart, frk)
krátky rozprávačský útvar založený na textovej skratke a nečakanej humornej pointe. Humornosť textu sa vníma individuálne, preto anekdoty stavajú na osvedčených (tradičných) princípoch: poslucháč si musí význam domyslieť, lebo humorný obsah je skrytý a treba ho pochopiť, výstavba anekdoty je podriadená nečakanému, vtipnému rozuzleniu (pointe), a iné. Dosiahnutiu smiechového efektu napomáha aj spôsob interpretácie, čo je výsadou dobrých interpretov. Medzi anekdotami rozpoznávame „staré“, ktoré poznáme „už dávno“. Buď vystihujú dobové nálady, vzťahy a spoločenské súvislosti, ktoré sú stále živé, alebo sú v niektorom detaile aktualizované súčasnými reáliami (napr. zámenou postavy, príhody, situácie a pod.). Vznikajú aj nové anekdoty, ktoré sú časovo ohraničené (dobové anekdoty). Folkloristický záujem sa dosiaľ zameriaval na tradičné anekdoty, ktoré dlhodobo kolujú v ústnom podaní v určitom regióne (napr. o banskoštiavnickom Náckovi), alebo putujú a sú u rôznych národov zaznamenané v rôznych zbierkach a variantoch. Medzi nimi sú zaznamenané zhodné tematické okruhy, napríklad o čudáckych chytrákoch (príbehy o Kocúrkove), o manželskom súžití, hlúpej žene, starej dievke, klamároch, mudrlantoch a ďalšie.