zať

príbuzenský termín pre dcérinho manžela, rozšírený u Slovanov, na Slovensku všeobecne používaný. V tradičnom rurálnom prostredí pri patrilokálnom usídlení rodiny nového páru bol pomerne nezávislý od rodičov svojej ženy. Naproti tomu zať–prístupník bol podriadený právomoci gazdu v rodine svojej ženy. Vzájomný vzťah zaťa a gazdu, spravidla jeho tesťa, sa niekedy riešil v sobášnej či prístupníckej zmluve. Jeho postavenie bolo na rozdiel od postavenia nevesty priaznivejšie, zaujímal miesto syna. Jeho pracovná sila bola v hospodárstve veľmi potrebná, navyše zväčša priniesol do rodiny manželky majetok: hoci sám mohol pochádzať z chudobnejšej rodiny a priženil sa do bohatšej, mohol (napríklad vo Vajnoroch) dostať z otcovho majetku celý podiel, na ktorý mal hypotetický nárok. Keď bol muž prístupníkom, priezvisko sa postupovalo po matke, často s príponou -in, -ina, – ino, napr. Babin, Ondrej ap.