verbunkhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/verbunk2.jpg8001104Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
verbunk
mužský tanec novodobého pôvodu. Názov je odvodený od nemeckého „werben“ (získavať, najímať, lákať), čo sa robilo pri verbovačkách (historická forma najímania mládencov do cisárskej armády), ku ktorým patrilo aj tancovanie. Vo vidieckom prostredí tieto tance v priebehu 19. storočia zľudoveli a obohatené boli regionálnymi tanečnými motívmi. Nárečové pomenovania i konkrétne formy verbunku boli rôzne: parobska karička, dzedov verbunk, sarku raz, šalanský verbunk. Názvom verbunk sa v niektorých lokalitách označoval aj párový tanec (juhozápadné Slovensko), ženský tanec (Východná) alebo pomalá časť čardáša.
Po choreografickej stránke rozlišujeme:
mužské individuálne improvizované verbunky príbuzné mládeneckým tancom (napr. parobský) so staršími hudobnými znakmi;
zriedkavejšie sú skupinové tance v kruhu (napr. Bertókov verbunk, Jelka).
Forma východoslovenských kruhových verbunkových tancov bola pôvodnej vojenskej najpodobnejšia. Základ pohybovej stránky tvorilo striedanie odpočinkových a skočných motívov, ktoré mládenci jednotne tancovali po kruhu. Iným druhom boli tzv. povelové verbunky, ktorých priebeh usmerňoval obvykle mládenecký richtár (perši parobek). Stál v strede kruhu alebo tancoval pomedzi ostatnými mládencami po kruhu. Zmenu pohybu oznamoval pokrikom názvu nasledujúceho motívu, ale aj hvizdnutím, potleskom či predtancovaním nového motívu, pričom sledoval jeho zvládnutie tanečníkmi. Častou tanečnou rekvizitou boli ostrohy. Hudobný podklad k verbunkovým tancom vo všeobecnosti tvorili tanečné piesne a melódie v podaní inštrumentálnej hudby, ktoré nesú výrazné znaky novouhorskej hudobnej kultúry. Prevažná väčšina sprievodných piesní je v 4/4 takte, má dvojdielnu stavbu, bodkovaný rytmus a oblúkovú melodiku (ostatné sú v 2/4 takte). Z lokálneho tanečného repertoáru sa verbunky začali rapídne vytrácať už pred druhou svetovou vojnou.
Verbunk. Zápis piesne k tancu. Sekule (okr. Senica), 1974.
Bertóké verbunk. S. Budai z Jelky (okr. Galanta). ZFS Myjava, Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó 1986.
Verbunk. Zápis piesne k tancu. Sekule (okr. Senica), 1974.
Bertóké verbunk. S. Budai z Jelky (okr. Galanta). ZFS Myjava, Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó 1986.
Dúžek, S. – Garaj, B.: Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Bratislava 2001. Ondrejka, K.: K štúdiu verbunkových tancov na Slovensku. In: Musicologica Slovaca, roč. 4, 1976, 111–141. Skraková, B.: Čardáš – ľudový tanec v historickom kontexte. In: Slovenský národopis, roč. 54, č. 1, 2006, 47–83.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.