vdovské právo

právo prislúchajúce výslovne len vdove, podľa ktorého mohla – pokiaľ sa druhýkrát nevydala – podľa zákonnej praxe od čias Tripartita do roku 1951 mať v držbe celý poručiteľov (manželov) majetok, užívať ho, brať z neho úžitok a prírastky, pričom vlastníkom takéhoto majetku boli dedičia. Ak sa druhýkrát vydala, mohla žiadať z pozostalosti primeranú výbavu. V tradičnom rurálnom spoločenstve znamenalo právo ovdovelej ženy zostať až do svojej smrti v rodine manžela. Vdova-nevesta, ako aj vdovec-prístupník mali v novej rodine vdovské právo, no v prípade, že boli bezdetní a mladí, zväčša sa vrátili domov i s celým majetkom, ktorý pri sobáši doniesli do novej rodiny. Matka-vdova, pokiaľ si udržala autoritu, mohla ostať na čele rodiny, zväčša však odstúpila a deti sa dohodli, ako ju dochovajú.