úhor
- (prieloh, tlaka, ugor, parlag) – rok odpočívajúca pôda z regeneračných dôvodov. Existencia úhoru bola známa už v agrárnej kultúre Slovanov ako dôsledok extenzívnych foriem poľnohospodárstva a im zodpovedajúcich osevných postupov. Pri trojpoľnom hospodárení predstavoval úhor tretinu obhospodarovanej pôdy. V praktizovaní úhorov má pôvod aj termín uhorský rok (t. j. doba 3 rokov, za ktorú sa úhor vystriedal na každej tretine obrábanej pôdy). Rozlišoval sa čierny úhor – pôda, ktorá sa až trikrát ročne orala, ale neobsievala a zelený úhor – pôda, ktorá sa obsievala krmovinami. Vznik zelených úhorov je na Slovensku doložený začiatkom 20. storočia ako kompenzácia nedostatku pasienkov a v niektorých oblastiach (Myjava, Brezová pod Bradlom) sa udržal až do polovice 20. storočia. Termín úhor bol v podhorskej oblasti Karpát s výbežkami až k jazykovej slovensko-maďarskej hranici nahradený názvom prieloh. Princípom prielohového hospodárenia však bola viacročná regenerácia zatrávnenej pôdy, ktorá sa kosila alebo spásala dobytkom;
- úhor riečny – ryba s podlhovastým telom. V ľudovom rybárstve bol lovnou rybou, v tradičných predstavách zviera symbolizujúce klzkosť.
