úhor

úhor https://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru //www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg 9. októbra 2017 10. februára 2024

úhor

(prieloh, tlaka, ugor, parlag) – rok odpočívajúca pôda z regeneračných dôvodov. Existencia úhoru bola známa už v agrárnej kultúre Slovanov ako dôsledok extenzívnych foriem poľnohospodárstva a im zodpovedajúcich osevných postupov. Pri trojpoľnom hospodárení predstavoval úhor tretinu obhospodarovanej pôdy. V praktizovaní úhorov má pôvod aj termín uhorský rok (t. j. doba 3 rokov, za ktorú sa úhor vystriedal na každej tretine obrábanej pôdy). Rozlišoval sa čierny úhor – pôda, ktorá sa až trikrát ročne orala, ale neobsievala a zelený úhor – pôda, ktorá sa obsievala krmovinami. Vznik zelených úhorov je na Slovensku doložený začiatkom 20. storočia ako kompenzácia nedostatku pasienkov a v niektorých oblastiach (Myjava, Brezová pod Bradlom) sa udržal až do polovice 20. storočia. Termín úhor bol v podhorskej oblasti Karpát s výbežkami až k jazykovej slovensko-maďarskej hranici nahradený názvom prieloh. Princípom prielohového hospodárenia však bola viacročná regenerácia zatrávnenej pôdy, ktorá sa kosila alebo spásala dobytkom;
úhor riečny – ryba s podlhovastým telom. V ľudovom rybárstve bol lovnou rybou, v tradičných predstavách zviera symbolizujúce klzkosť.

AutorPeter Slavkovský

Pozri aj

Literatúra

Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.