tabakhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/tabak.jpg800846Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
tabak
rastlina z čeľade ľuľkovitých, známa svojimi narkotickými účinkami. Do Európy sa dostal v polovici 16. storočia, na územie Slovenska neskôr, najmä vďaka tureckej expanzii a žoldnierskym vojskám. Už na prelome 17. a 18. storočia sa intenzívne pestoval na juhu a juhozápade Slovenska. O jeho pestovaní svedčí fakt, že obyvatelia Záhoria v tomto období s tabakom obchodovali najmä na Morave a v Rakúsku. V 18. a na začiatku 19. storočia sa začala v Uhorsku vydávať odborná literatúra určená pestovateľom tejto plodiny. Rozširovanie pestovania a produkcie tabaku brzdili vo feudalizme vrchnostenské zákazy fajčenia a zdaňovanie fajčiarov. V kapitalizme bol udelený monopol a správa tabakového monopolu určovala koncesie na pestovanie, ceny tabaku a zabezpečovala školenie pestovateľov – tabačiarov. Roľníci pestovali tabak vo vlastných záhradách, ako aj na veľkostatkoch, a to formou podielového prenájmu. Tabačiar dostával za vypestovaný a predaný tabak podiel z tržby, byt a deputát. Na Slovensku sa pestoval v minulosti tabak sedliacky (machorka, čerbel, kapa); postupne sa prešlo na pestovanie tabaku viržínskeho. V 20. storočí máme doklady o intenzívnom pestovaní tabaku najmä z južného Slovenska, medzi najvýznamnejšie lokality patrila obec Imeľ.
Pestovanie tabaku sa začínalo vypestovaním sadeníc v pareniskách. Koncom mája sa mladé rastlinky s korienkami vybrali a vysádzali do dobre vyhnojenej pôdy. Rastliny tabaku sa počas vegetačného obdobia trikrát okopali, vylamovali sa im kvety a bočné výhonky. V auguste sa začali tabakové listy zberať, ukladať vo dvojiciach vždy lícom k sebe a viazať do zväzkov, ktoré sa odvážali na voze domov. V stodole sa presúšali. Po preschnutí sa každý list vyhladil rukou, následne sa dosušovali na plotoch alebo ostrvách. V niektorých lokalitách sa dosúšali navlečené na šnúrach v sušiarňach. Okrem fajčenia a žuvania sa tabak využíval ako liečebný prostriedok (zapľúvanie beľma požutým tabakom nazývaným bag, močka; vkladanie kúskov tabakových listov do bolestivých zubov).
Fajčiaci muž. Šivetice (okr. Revúca), 1958. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: S. Kovačevičová
Fajčiaci muž. Šivetice (okr. Revúca), 1958. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: S. Kovačevičová
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.