Smrtná nedeľa

Smrtná nedeľa

Smrtná nedeľa 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Smrtná nedeľa

nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou; v tradičnom zvykosloví Slovenska jeden z dvoch (spolu s nasledujúcou Kvetnou nedeľou) termínov symbolického vynášania zimy a smrti z chotára obce a prinášania jari. Ešte v polovici 20. storočia všeobecne rozšírený obyčaj zhotovenia a oblečenia ženskej (Muriena, Morena, Smrť, Kyselica) či mužskej (Dedko) alebo oboch figurín, ich vynesenie so spevom za dedinu a hodenie do vody, vykonávali dospievajúce dievčatá (v niektorých oblastiach Slovenska spolu s mládencami). Menej rozšírený bol zvyk, pri ktorom mládež v tento deň navštevovala domy s vyzdobeným konárom či stromčekom ako symbolom prineseného leta, za čo dostávala naturálie. Počas pôstneho predveľkonočného obdobia tvorili tieto obyčaje súčasť stretávania sa mládeže, spoločného spievania a jarných hier v prírode, po ktorých prípadne nasledovalo spoločné pohostenie. V Liptove, Orave a Turci zvykli figuríny pripravovať (prípadne aj vyniesť) v predvečer tohto dňa. Počas nedele potom mládež chodila po domoch s piesňami a vinšami, oznamujúcimi vynesenie zimy, za čo si pýtala odmenu vo forme potravín (vajíčka, slaninu, kapustu, múku). V horehronských obciach Závadka a Šumiac figurínu volali Marejna a túto nedeľu nazývali preto Marejnová nedeľa. V liptovskej obci Dovalov nedeľu nazývali Šúľková, pretože na obed tu ako pôstne jedlo varili dlhé šúľané cestoviny. Ich konzumácia mala zabezpečiť, že na obilí narastú dlhé a veľké klasy.

AutorViera Feglová

Literatúra

Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 116.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 157-174.

Preskočiť na obsah