sklenkárstvo

sklenkárstvo

sklenkárstvo 500 706 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

sklenkárstvo

podomový obchod s výrobkami z dutého skla. Sklenkárstvo, podobne ako vandrovné sklenárstvo, sa rozvinulo vo forme ľudové podomového zamestnania vidieckeho obyvateľstva obcí situovaných v blízkostí sklární. Zo sklárskej produkcie úžitkového skla distribuovali sklenkári jednoduchšie a lacnejšie výrobky prevažne do vidieckych domácností. K najtypickejším sklenkárskym oblastiam patrili obce Temeš, Čavoj, Poruba, Zliechov, Mojtín, Čičmany v blízkosti sklární Gápel, odkiaľ roznášali podomoví obchodníci duté sklo už v 1. polovici 19. storočia. Blízka obec Valaská Belá sa zaoberala zase sklenárstvom. Rovnako ako z tejto sklárne, i z iných sklární na Slovensku sa podomovým spôsobom, ale aj na trhoch predávali rôzne druhy sklenárskych výrobkov – menšie druhy nápojového skla (napr. na pálenku, sódu, víno, kávu), džbány, fľaše, vázy, petrolejové lampy atď. Sklenkári tovar roznášali zabalený do slamy, v prútených košoch na chrbte, príp. v menších oválnych košíkoch na hlave po okolitých dedinách a mestečkách. Sklenkárstvo existovalo ešte v 1. polovici 20. storočia.

Slovenský sklenkár v Budapešti. Približne koniec 19. storočia. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Reprodukcia.
Slovenský sklenkár v Budapešti. Približne koniec 19. storočia. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Reprodukcia.

AutorĽubica Falťanová

Pozri aj
Literatúra

Tóthová, V.: Oknári a sklenári v severnej oblasti hornej Nitry. In: Horná Nitra. Vlastivedný zborník. Roč. 4, 1968, 24-36.
Falťanová, Ľ.: Obchod. In: In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70.
Murgašová, I.: Skláreň Gápel. In: Zborník SNM, História, č. 4, roč. 58, 43-73.

Preskočiť na obsah