šitá čipka

šitá čipka

šitá čipka 707 981 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

šitá čipka

druh samonosného prelamovaného textilu, zhotoveného ihlou šitím slučiek, uzlíkov a krížením nití. Ako samostatný textil sa na Slovensku zhotovoval len v mestskom prostredí, a to v oveľa menšej miere ako čipky pletené paličkami, ihlicami alebo sieťované. Z domáckej výroby na dedinách je známa šitá mriežka (chrty), používaná ako vložka do záster a mužských košieľ v Kubrej pri Trenčíne. Vo viacerých oblastiach Slovenska technikou šitej čipky tvorili spojovacie švíky (scinky, mešterka, zvazovka, mrežka) medzi dvoma kusmi tkaniny alebo vypĺňali výrezy v textile pri prelamovanej výšivke. Motívy šité vo výreze sa na Slovensku rozšírili v renesancii ako súčasť prelamovanej výšivky a v 19. storočí ako doplnok dierkovanej výšivky. Zo Záhoria, Kysúc, Liptova, okolia Prievidze, Spiša i Šariša sú z výšiviek dedinských žien známe kruhové, oválne alebo do tvaru lístka vystrihnuté dierky, vyplnené šitou čipkou. Najbohatšie sa táto technika šitia kruhových gatrov rozvinula na západnom Slovensku, najmä v okolí Trnavy. V obciach Križovany, Vlčkovce, Dolné a Horné Lovčice šili v sieti dvojsmerne vytiahnutých nití križovianske gatre, ktoré sa tu rozšírili koncom 19. storočia vplyvom kláštora v Zavare. Povahu šitej čipky mali aj výplne slučkovými stehmi, používané vo výšivke na sieti.

Kruhové gatre, tvoriace súčasť bielej výšivky na plátne. Lančár (miestna časť obce Kočín-Lančár, okr. Piešťany), 1. polovica 20. storočia. Súkromný archív J. Zajonca.
Kruhové gatre, tvoriace súčasť bielej výšivky na plátne. Lančár (miestna časť obce Kočín-Lančár, okr. Piešťany), 1. polovica 20. storočia. Súkromný archív J. Zajonca.

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Danglová, O.: Výšivka na Slovensku. Bratislava 2009.
Holéczyová, E.: Výšivka v oblasti Trnavy. Bratislava 1968.
Rybáriková, A.: Spojovacie švíky. Bratislava 2008.

Preskočiť na obsah