rozmarín
(lat. Rosmarinus L.)
- vždy zelený aromatický poloker mediteránneho pôvodu. V strednej Európe sa začal pestovať v 15.–16. storočí v súvislosti so zavedením kvetináčov. Používal sa ako kadidlo, neskôr na výrobu olejov (olejkárstvo) a voňaviek, ako korenina a liečivá rastlina. Od stredoveku je znakom panenstva, najmä v svadobnom venci mladuchy. Vo forme pripnutého pierka je aj znakom svadobčanov. Ako súčasť ďalších svadobných atribútov sa rozmarín používal pri výzdobe družbovskej palice, svadobného koláča, zástavy. Miesto rozmarínu sa používala aj zimozeleň – barvienok, krušpán, novšie umelá myrta;
- ozdobný prvok v tvare vetvičky alebo rybacej kosti na tkaninách, modrotlači, výšivkách, v rezbárskej výzdobe;
- názvom na rozmarínok sa označoval na západnom Slovensku dievčenský účes tvorený spletaním vlasov po boku hlavy.
Nevesta zo Sekúl (okr. Senica) v parte zdobenej rozmarínom. Folklórny festival Východná, 1974. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto: J. Pernecký
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001.
Danglová, O.: Zeleň v svadobnom obrade. In Slovácko, 2003, roč. XLV, s. 49 –55.
