richtár
(birov, fojt)
- predseda obecnej samosprávy. I keď sa za 1. ČSR v roku 1922 zaviedol názov starosta, v praxi popri ňom pretrvávali tradičné názvy počas samosprávneho riadenia obcí do 1. polovice 20. storočia. Na Slovensku bol najrozšírenejší názov richtár (z nemeckého Richter – sudca). Funkcia richtára sa zavádzala od raného stredoveku spolu so samosprávnymi výsadami kráľovských miest, zemepanských mestečiek a potrebami vnútornej správy zemepanských dedín. V Uhorsku boli v stredoveku richtári volení i dediční, tzv. šoltýsi. Tereziánske reformy v 18. storočí zrušili dedičných richtárov i systém viacerých zemepanských richtárov v jednej obci (mestečku) a zaviedli voľbu jedného richtára na 1 rok. Termín Všechsvätých (1. 11.) zaviedla viedenská centrálna regulácia v 18. storočí a súvisel s uzávierkou kontribučného (respektíve vojenského) hospodárskeho roka. Zúčtovací a volebný termín okolo Vianoc a Nového roka sa začal širšie uplatňovať až v 2. polovici 19. storočia. K znakom funkcie v 19. storočí patrila richtárska palica (niekde „feruľa“). Najhlavnejšia bola obecná truhlica s obecnými peniazmi a listinami. Richtár z pozície svojej moci zasahoval do miestnych sporov ako sudca. Všeobecne bolo richtárstvo postom požívajúcim vysokú prestíž, čo súviselo s jeho právami a povinnosťami zakotvenými v obecných štatútoch. Nezriedka sa vytvorili rodiny s generáciami richtárov a starostov. Richtár alebo starosta obyčajne pochádzal z majetnejšej, váženej rodiny;
- častý názov aj pre predsedov rôznych územno-hospodárskych a záujmových združení v obciach i mestách do začiatku 20. storočia, napr.: bergrichter (banícky richtár); kostolný richtár; viničný richtár, pereg; hôrny richtár, urbársky richtár; žobrácky richtár; mládenecký richtár.